Dnes je neděle, 13.7.2025
Svátek slaví Markéta, zítra Karolína.
banner_responzivni_test_nahore.php
bann-mobil1-320x100.php

Diskuzní fórum

zpět Přidat komentář k "ako sa z toho dostat? :((".
Jméno :

Zpráva:


Upozornění:
  • Není dovoleno vkládat placené nabídky na cokoliv. Vložení placené nabídky bude mít za následek smazání příspěvku, opakové vložení pak zrušení přístupu. Pro osobní prezentaci používejte výhradně náš katalog.
  • Pokud budete vkládat příspěvek jako nepřihlášený uživatel, zobrazí se Vaše IP adresa u příspěvku.
    Tato funkčnost je zavedena pro odstranění SPAMů. Děkujeme za pochopení.
  • Administrátoři si vyhrazují právo mazat komentáře, které se dají považovat za spam, tj. nepřináší žádný další obsah, jsou obtěžujícího charakteru nebo se zjevně jedná o klamavou reklamu na cizí služby. Posouzení pak leží výhradně na administrátorech.
  • Vložením příspěvku souhlasíte s pravidly fóra.

ako sa z toho dostat? :((

kaggra
23.05.10
21:10
Nereg.

IP: .*
dobry den... mam problem, ktory ma uz dlho trapi, a neviem co s nim... :( mozno to sem ani vobec nepatri, ale ja neviem, na koho sa obratit...
nikdy som to nemala v zivote velmi jednoduche, no kto ano, ze?... ale ja som si raz vzala do hlavy, ze ked budem chudsia, urcite bude vsetko lepsie... najdem si priatelov, budem stastnejsia a zivot bude krajsi..
a tak som zacala chudnut... no prehnala som to, a dotiahla som to az do anorexie... nedokazala som dat do ust takmer nic, okrem zeleniny, alebo bieleho jogurtu... cely moj svet sa tocil okolo jedla, o nicom inom som uz ani nepremyslala... s 34 kilami ma zavreli na detsku psychiatriu... bola som tam dva mesiace, co je vlastne oproti inym menej.. ale aj tak na to nikdy nezabudnem :(...
vsetci boli v tom, ze ked sa vratim, vsetko uz bude super... ale prisiel problem druhy... tentokrat uplne opacny..
neviem najst v jedle mieru... no ono to nie je kvoli tomu, ze by som to potrebovala, je to taky ten emocialny hlad... taky, ktory nepocka, ktory ma nuti stale nieco jest.. je to akoby vedla mna niekto stal a sepkal mi do ucha, navadzal ma k tomu.. akoby som sa snazila zaplnit si prazdne miesto vo svojom vnutri...
snazila som sa uz venovat nejakym cinnostiam, aby som nemyslela na jedlo, ale vzdy si nieco zoberiem. a kedze nemam ani priatelov (neviem, nikdy som nikoho takeho nemala :(... nikoho, komu by som sa mohla zverit, s kym by som mohla travit cas, az na jednu, ale ta si nakoniec nasla lepsich ludi..)
odvtedy, co som sa z tamat vratila nebol ani jeden jediny den ohladne jedla normalny... vzdy sa totalne prejem... uz som to dotiahla naspat na svoju povodnu vahu a som z toho strasne nestastna... . nestastna zo seba, z toho, ako ma kazdy ignoruje, proste zo vsetkeho... :(
mame som sa uz snazila hovorit, ze to nieje so mnou dobre, ze co sa deje, ale ona len mavne rukou, ze sa mi to len zda, ze zacnem cvicit a ze to bud efajn.. strasne to vzdy zlahcuje :( vtedy, ked som vazila malo, sla sa zblaznit a strasne to chcela zmenit a teraz, ked je to mozno aj rovnako vazne, nerobi nic...

co mam robit? neexistuje nieco, co by mi pomohlo emocionalne sa vyrovnat, alebo ja neviem?? strasne vas prosim o radu.. :(
 
klarinecka
23.05.10
22:18
Reg. před 2016

kaggra

píš, píš, píš, vyrozprávaj sa, keď nemáš priateľov, ako píšeš, nikoho, píš a vyrozprávaj sa, aj tu. Mala si super nápad, napísať to sem a myslím si, že ťa obdivujem, že si sa tak krásne zdôverila. Nemáš asi veľa kontaktov, možno aj žiadne, podľa toho čo píšeš, takže sa v tom umáraš sama. A to nie je moc príjemné. Podeľ sa s nami, určite sa ti veľa ľudí ozve a podporíme ťa a uvidíš, že mať sa s kým porozprávať je super. Chápem, že mamu to už nebaví počúvať, občas aj stále to isté dokola, asi to trochu občas aj podcení, že počuje stále tú istú pesničku, máš asi na to iba ňu a to je málo. Aj ona má svoje starosti, aj nálady, aj hormóny, je to aj pre ňu ťažké. Napíš o sebe niečo viacej, hoci len takú maličkosť, koľko máš rokov ti neuberie nič z tvojej anonymity a ľahšie sa mi posúdi, čo je u teba dôležité... Zase pobyt na detskej psychiatrii nie je až taká tragédia, dnes to už je celkom bežné, našťastie to už nie je také tabu téma ako niekde na malej dedinke. A myslím si, že neuberie nič z tvojej anonymity ani to, keď napíšeš, kde a v akom prostredí žiješ, či si vo veľkom neste alebo na malej dedinke, aj to je dôležité. Chápem ťa a moja prvá rada je: vyrozprávaj, píš, píš, dostaň to zo seba von a potom sa bude hľadať ako ti pomôcť, keď už nebudeš v takom napätí a možno sa ti ozvú aj dievčatá s podobnými problémami a možno aj také, ktoré to už úspešne zvládli. Tak sa drž, nezúfaj, drž sa kláves a píš... Papá a maj sa krásne tak, ako je to v daný moment len možné. Papá, budem ťa čítať a prípadne aj napíšem, ak budeš chcieť.. Zatiaľ som prvá, uvidíš tých príspevkov, čo bude.
 
Katarína
23.05.10
23:11
Reg. před 2016

kaggra: čítam Ťa tiež, pridávam sa ku Klarinečke, poradiť Ti asi neviem - určite to chce niekoho, kto je odborník - možno hlavne na správnu výživu. Spomenula som si, že som takúto odbornú poradňu videla, keď som bola raz v nemocnici na kontrole, v Brne na Žluťáku. Možno i v okolí Tvojho bydliska niečo také bude - malo by to byť bezplatné, pokiaľ viem. Skús si cez internet nájsť vo svojom okolí takúto poradňu. K poznámke Klarinečky o postojoch Tvojej mamičky: vidím to možno inak, mám už dobrých pár rokov dospelé deti - takže sa dívam i "maminkovsky". O hormónoch by som nešpiritizovala, hormóny máme všetci... .Tvoja mamka má určite o Teba starosť veľkú. Keď si nejedla, bola si v ohrození zdravia a života, mala o Teba strach - a oprávnene. Možno má pocit, že už si z najhoršieho vonku, nebezpečenstvo pominulo, možno si oddýchla..Určite máš v nej oporu - skús jej ešte podrobnejšie popísať, ako sa cítiš. Napadá ma, že by bolo možné skúsiť v nej získať "parťačku" v uskutočnení zdravej životosprávy - vyvážená strava, cvičenie, pohybové aktivity vonku - pokaľ by to mamička časovo zvládla, určite by niečo také prospelo i jej a možno by to i uvítala.
Každá situácia v živote može človeka niečo naučiť, len sa nevzdávať pri žiadnom neúspechu, každý pohyb vpred - i po milimetroch - je pokrok a za každý pokrok si udeľ pochvalu.
Ešte ma napadá: popremýšľaj a zisti, čo vlastne chceš, čo chceš dosiahnuť, zoraď si to, čo skor, čo neskor, ako možeš postupovať, čo k tomu potrebuješ - a potom sa pusti do plnenia, postupne, neponáhľaj sa a medzitým premýšľaj a vylepšuj. Získanie kamarátov by som dala na posledné miesto - až potom, keď si dáš do poriadku zdravie. No, možno sa mýlim, ale takto sa mi to javí na základe toho, čo si napísala. Drž sa a vydrž, nič nie je len čierne a všetko sa mení. Po noci prichádza deň.
 
Maty
23.05.10
23:12
Nereg.

IP: .*
kaggra, přečetla jsem si Tvůj příspěvek dvakrát, ale už napoprvé mi přišla myšlenka, že svoji situaci vidíš dobře. Buď si jídlem "zaplňuješ" vnitřní prázdnotu nebo jídlo odmítáš, abys pro okolí (si myslíš) byla přijatelnější. Na maminku se nezlob, ta je ráda, že nevypadáš jako kostlivec (tedy že Ti jde o život) a nějaké kilo navíc nevidí jako problém, protože je ráda, že ses z toho dostala. Tenhle přístup pochopíš, až budeš sama maminkou, teď je zbytečné to pitvat. Nejdůležitější v Tvém životě v tuto chvíli vidím dvě věci:

1. jak se vidíš (oceňuješ) Ty sama, co bys o sobě řekla pozitivního a jak vnímáš svoje chyby? Určitě víš, že neexistuje člověk bezchybný, záleží jen na tom, jak své chyby přijímá, řeší a je schopen se z nich poučit (vzít svoji chybu jako výzvu ne jako nedostatek). Jednou z možností, jak se o sobě něco dozvědět, je vzít si papír A4, přeložit jej napůl a na jednu polovinu vypsat své dobré vlastnosti (vše, na co si vzpomeneš - "nešetři" se) a na druhou polovinu záporné vlastnosti (u každé se zastav a vzpomeň, při jaké příležitosti se objevila a co pro Tebe znamenala). Jestli se úplně uvolníš, tak zjistíš, že těch klaďáků je víc, jen se je i sama před sebou stydíš přiznat a ty záporáky některé někdo o Tobě řekl a Tys je přijala za své nebo jsi nadměrně k sobě kritická (tzv. "máš to v hlavě"). Při vzpomínce na nějakou situaci se mohou objevit slzičky, nebraň se jim, jen si v duchu zkus uvědomovat, že je to UVOLNĚNÍ. Je to pro Tebe taková ochrana před upadnutím do sebelítosti.

2. jak snášíš samotu? Jsi schopna poslechnout si hudbu, přečíst si něco zajímavého, zajít si do sauny - prostě se rozmazlovat nebo spíš pociťuješ osamění? Myslíš si, že může být člověk RÁD sám se sebou? Jsi-li sama, máš nutkavé pocity NĚCO DĚLAT (např.jíst), vyvíjet nějakou činnost, nebo jsi schopna jen tak si sednout např. do křesla, vypnout "hlavu" a jen tak si užívat ticho? Jestliže budeš umět být sama se sebou bez připomínek a vedlejších "činností", budeš umět přijmout jakoukoliv informaci zvenku, aniž by Ti to sundalo sebevědomí. Nauč se mít se sebou trpělivost, ať děláš cokoli.

Přeji Ti hodně úspěchů a měj se ráda. Udělala jsi velmi důležitý krok, že jsi sem napsala, tak držím palce. Určitě Ti napíšou i jiní a povzbudí Tě.. Ahoj

 
kaggra
24.05.10
18:53
Nereg.

IP: .*
necakala som, ze mi niekto napise.. anie to este takto skoro.. dakujem :)

klarinecka- to viem, ze psychiatria dnes nie je tragedia.. ale keby sa to niekto ini dozvedel, hned by to bola tema dna... este aj ja som o tom mala predtym skreslenu predstavu, kvoli tomu, co som videla v telke...
no, mam 16 rokov a byvam vo vacsom meste, na takom novsom sidlisku, cize vsade okolo mna je milion dokonalych prepudrovanych slecien a velke skupiny chlapcov co stoja na kazdom kroku... to vzdy ked idem domov, tak ich obchadzam, takze mi to dlhsie trva :D
to s tym pisanim je fain napad... :) niekedy som to aj robila, naozaj ma to bavilo, ale potom som sa musela pripravovat na prijimacky, talentovky a nakoniec som prestala... ale myslim, ze to znovu skusim :)

Katarina-neviem, ci mi poradna pomoze :( ono, ja poznam o zdravej vyzive snad uplne vsetko, len to teraz neviem uviest do praxe... najprv to bolo hrozne po cely den, jedla som , co mi prislo pod ruku... potom som to vydrzala do obeda a teraz je to tak vacsinou az do olovrantu... no je to tak trochu pokrok..
s mamou to tak zrejme bude, ona je v prvom rade, ze uz nevyzeram tak, ako predtym...
az teraz, ked si to napisala som si uvedomila, ze vlastne neviem co chcem... teda.. niezeby som to nevedela, ja to viem velmi dobre, ale aj tak sa cely den venujem niecomu inemu... asi bude lepsie si to spisat a vidiet to pred sebou... budem sa na to moct lepsie sustredit :)

maty- toto som este nikdy neskusala a asi mi to zaberie naozaj dost casu... ja som najma cosi tyka hodnotenia seba dost kriticka, takze tie zle vlastnosti sa mi asi budu hladat lepsie... ale ked si ich konecne priznam, mozno sa mi podari prijat ich ako vyzvu :)
to hej, vzdy ked som sama, mam strasne nutkanie stale nieco jest... ked som s niekym, tak to nie je take silne... dokazem na to nemysliet.. asi sa budem musiet naucit byt sama so sebou... :)

velmi vam vsetkym dakujem sa vsetko, co ste sem napisali a ako ste ma povzbudili :)

inac, dnesny den je zatial super, aj ked to nechcem zakriknut :) nejedela som vobec vela a bola som aj na hodine aerobiku :)
tak dufam, ze mi to vydrzi :)

este raz dakujem.. :)
 
klarinecka
24.05.10
22:23
Reg. před 2016

Kaggra

veľmi sa teším, že si napísala a píšeš tak pokojne, vyrovnane. Aj erobik bol super nápad. A píš, píš píš, dostaň všetko von a uvidíš, ako sa ti uľaví a myslím, že tie najlepšie príspevky pre teba ešte len prídu !, cítim to tak. A budeš spokojná a rada, že si nabrala odvahu a napísala, sem, bol to dobrý nápad. Maj sa krásne a ťeším sa na teba v príspevkoch. Ahojček.
 
Katarína
25.05.10
10:19
Reg. před 2016

kaggra: ještě toto: domnívám se, že všude je to o hledání rovnováhy. Ty jsi se "rozkmitala naširoko" tím, že jsi byla s jídlem v mínusu /přičemž je vše samozřejmě související nejen s tělem, ale i psychikou/. Teď je logické, že nastává období "plusů" v takové míře, v jaké jsi měla to mínus. V těchto situacích je možná vhodné poslouchat svoje tělo, o co si říká a vydržet toto období, přijmout tento stav - s tím, že cíl = nalezení rovnováhy neztratíme ze zřetele. Tělo si o něco říká, chce zpět své zajištění, aby mohlo zdravě fungovat, z jídla potřebuje jen "něco", ale pro jistotu chce víc, aby si mohlo vybrat. Vysleduj, co Tvému tělu dělá dobře - což nějakou dobu trvá /totéž se vztahuje i na psychiku = co vlastně chci, udělám si jasno, k čemu se chci dobrat - "prostuduji" též tělo, co si vlastně žádá, co podstatného potřebuje z množství jídla, které Tě nutí přijímat/. Pak se snaž to dodržovat a postupně se přiblížíš středu, což je rovnováha. Je křehká, "čistá" rovnováha je pouze zřídka, ale můžeme se snažit udržet se u ní co nejblíže - jde toho docílit. Chce to čas a trpělivost a také se neustále učit přijímat současný stav - jako dočasnou situaci. Máš to ve svých rukách, na které se každý z nás může vždy nejvíce spolehnout. Spoléhej na sebe, dokážeš to, nikdo Ti tak nepomůže, jako Ty sama. Rozhoduješ se jen Ty, zda se chceš mučit výčitkami anebo pochválit se za každý úspěch atd. Je to i dobrá cesta k poznávání sama sebe, svých možností, své síly, svých cílů a schopností - ale i bližšímu poznávání lidí ze svého okolí /kdo Tě podpoří, kdo Tě "zatratí", hodně se může ukázat takto přirozeně a je to nakonec dobře/.
 
klarinecka
25.05.10
22:28
Reg. před 2016

kaggra

Držím ti palčeky, určite to bude dobré a ak máš chuť písať, píš, budem ťa čítať a niečo pridám. Cítim to tak.
 
kaggra
27.05.10
21:56
Nereg.

IP: .*
klarinecka: ten aerobik bol fain, lebo som vdaka nemu vydrzala, ale ostatne dni boli znova o tom istom.. :(
katarína: asi mas pravdu, bude to o tej rovnovahe... ale obcas citim, ze uz aj moje telo akoby vravelo, ze uz mam prestat a ja nechapem preco, stale jem :( bude to tazke, ale musim to zvladnut.. najst tu rovnovahu..

ale prisla som na to, ze jem najma vtedy, ked som sama... je jedno kolko cinnosti mam zrobit, co vsetko mam na praci, na jedlo si cas najdem.. ale ked som s niekym inym, ten pocit odchadza, potlaci sa do ustrania, akoby uz pre mna jedlo v tej chvili nebola priorita.. :(
 
Maty
27.05.10
23:48
Nereg.

IP: .*
kaggra, to, co popisuješ, mi přopomíná ZÁVISLOST. Dlouhá léta jsem byla kuřačka, a proto vím, že člověk vše dělá s vidinou "vajglpausy". Jakákoliv závislost každého velmi ovlivňuje a drží v šachu. Představ si, že se s někým seznámíš a budeš ráda v jeho přítomnosti. Na jídlo si ani nevzpomeneš, protože Tvoji mysl zaplaví libé pocity, které jsou vítané a není třeba je něčím tlumit. Může se stát, že se s tím člověkem rozejdeš, dostaví se zklamání a mysl se potřebuje něčím zaměstnat.. a je to zase tam, kde to bylo. Tím chci říct, že spoléhat se na vnější vztahy nemá smysl, protože ony přicházejí a odcházejí, ale Ty "zůstáváš" sama se sebou. Potřebuješ si vytvořit vlastní pravidla bez ohledu na to, jestli o tom někdo ví nebo ne. Je to Tvoje soukromá záležitost a teprv až to takto pojmeš, můžeš pokročit dál. Nejtěžší je na tom to pevné rozhodnutí, pak už to jde líp.. ale dřív ne. Ahoj..
 
Laburnum
28.05.10
22:44
Reg. před 2016

ahoj,ja by som ta tiez rada podporila... a vekovo sme na tom podobne a tiez riesim daco podobne i ked do mensej miery... neviem ako to je s tebou presne, ale ja mam trebars nadvahu a snazim sa... ale iste vies ze kazdy je iny a preto aj ja viem,ze sa nemozem sudit podla niekoho druheho,kto je prirodzene stihly,pretoze kazdy organizmus funguje s inymi odchylkami... niekomu aj to chudnutie trva dlhsie a niekomu s tymi istymi stravovacimi navykmi pomalsie... preto to uz riesim inak ako kedysi... dost ma to tiez trapilo, poznam to a doteraz nemam kamaratov-ziadnych... je to psychicka zataz,zvlast v puberte, ak sa s tym clovek nevie zmierit,kedze clovek je spolocensky(osobne nemam rada toto konstatovanie ,ale co uz)... a je preto dolezite najst si naozaj tu cestu k sebe... .vopred sa ospravedlnujem ze mozno opakujem,to co tu bolo napisane,ale chcem ta povzbudit tym,ze to umocnim... ja som sa zmierila so samotou a to iste musis urobit ty... pretoze ked budes zmierena,vsetko je pozitivnejsie a potom pridu aj kamarati-no nejakych uz mam,nie je to ono,lebo dialka a nie je to take ako si predstavujem,ale je to lepsie... zvlast bud pripravena na to,ze ked pojdes na dalsie studium,alebo do prace,tvoj zivot sa zmeni a to zas budu nove vztahy... s tou samotou-mozem ti napisat,ze najsi si zalubu a podobne veci,ale naco?To vie kazdy,ale skor to je cele o psychike-preto tazko popisatelne... no este mne osobne pomaha unik do fantazie-aj mama sa zacla venovat numerologii a hovori mi,ze patrim do duchovneho sveta ci co(prepacte za nepresnosti,nerozumiem tomu),preto som sa v tom nasla... zahrna to napr. isty typ knih,mozno nejake filmy(ale zas nielen to)-ber to ako priklad... ale ty sa mozes orientovat na daco ine... vytvor si svoj svet realno-nerealny,akykolvek... niektori ludia to odsudzuju,ze potom nevnimam realitu,ale kdeze... ked chcem,tak vnimam... ale o tej fantazii nemusi nik vediet ... paci sa mi ten tvoj aerobik a pokial mas cas,tak tym padom je to super,lebo ja keby ten cas mam,hned sa dam na moje oblubene brusne tance ... hlavne skusaj vselico,po case zistis,co ti najviac padlo... a inak to mesto sem konkretne nemozes napisat odkial pochadzas???Toto je tiez inak zaujimava tema... mesto a dedina... neviem ci si mala moznost zit na dedine,ale oboje maju klady aj zapory,co asi netreba rozoberat... ktovie,mozno si dedinsky clovek- no a v buducnosti si ty mozno budes moct vybrat z tychto alternativ no tak zatial... a ospravedlnujem sa,ak moj prispevok vyznieva dost blbo
 

Warning: require_once(../_headers/minibanner.php): failed to open stream: No such file or directory in /usr/local/hosting/home/vestirna.com/web/www25x/forum/ukaz_plugin.php on line 184

Fatal error: require_once(): Failed opening required '../_headers/minibanner.php' (include_path='.:/usr/share/php') in /usr/local/hosting/home/vestirna.com/web/www25x/forum/ukaz_plugin.php on line 184